Dnes sa pozrieme na jednu zberateľskú raritu zo 70 tych rokov z oblasti elektronickej hudby, ktorá vyšla v roku 1977 v počte 500 kusov. Ake Andersson a Antero Honkanen boli vyhľadávaní experti na zvuk a pracovali ako zvukoví technici, ktorých úlohou bolo zabezpečiť rôzne, podivné zvuky v rozhlasových a televíznych reláciách. To im dodalo dokonalú kvalifikáciu k tomu, aby začali uvažovať o vlastnom albume nahrávok. Nemusím ani spomínať, ako progresívne nahrávka musela znieť, keď vo svete vtedy frčali Brotherhood Of Man alebo Boney M či Smokie. Album dostal názov Reidarin Sähköiset Kuvat (Reidarinove elektronické obrazy), čo bola zjavná inšpirácia fínskym maliarom. Na tú dobu je to skutočne temný, majstrovský album a dvojicu si považujú aj súčasní borci electronic music. Títo páni používali okrem syntezátorov prednatočené pásky, akustické nástroje, najrôznejšie zvukové zariadenia v rámci možnosti doby a v neposlednom rade obrovský zvukový archív.
