Medzi najväčších hudobných exponentov psychedelického rocku 60 tych rokov prichádzajúcich zo San Francisca patria bezpochyby americkí Quicksilver Messenger Service. Túto originálnu zostavu skupiny tvorili už v roku 1965 spevák Dino Valenti, legendárny gitarista John Cipollina, basový gitarista David Freiberg, hráč na harmoniku a vokalista Jim Murray, pôsobiaci krátko, na chvíľu sa zastavil bubeník Casey Sonoban a dlho nepobudol ani gitarista a spevák Alexander „Skip“ Spence, predtým než zasadol u bicích v kapele Jefferson Airplane. V polovici 60 tych rokov sa udiala zásadná zmena v zostave súboru, kedy prichádza gitarista Gary Grubb a Greg Elmore. Pre vývoj skupiny bola zásadná štvorica Cipollina, Duncan, Freiberg a Elmore. Spomínam to preto, lebo práve tejto zostave vďačí svet rockovej hudby za prvé dva a najlepšie albumy skupiny, ktoré mali veľký vplyv na mnohé kapely z tejto oblasti. Išlo o debutový, eponymný album Quicksilver Messenger Service (1968) a žívák Happy Trails (1969). Gitarový tandem Cipolliny a Duncana a ich hráčska dynamika tu vošiel do histórie a je doslova jedinečný. Nachádza sa tu psychedelic rock na vysokej úrovni, vrátane 25 minútového coveru Bo Diddleyho, Who Do You Love a spomeniem aj fantastický cover albumu Happy Trails. Duncan však onedlho odíde a nahradí ho Nicky Hopkins, z okruhu rodiaceho sa Steve Miller Bandu. A hoci mali v roku 1970 doma menší hit Fresh Air, o čerstvosti a zvukovej úrovni ich ďalších albumov nemôže byť ani reči. Vzostup smerom dolu už naznačovala platňa Shady Grove, ktorá vyšla v tom istom roku ako exemplárny Happy Trails. Nastali ešte nejaké personálne výmeny, Cipollina niekedy v roku 1974 spolupracoval s kapelou Man, ale to zaujímavé ohľadne tejto slávnej skupiny bolo nenávratne preč.
