Už ani neviem koľkokrát som počul album Kind Of Blue, ikonickú položku v diskografii velikána jazzu Milesa Davisa (1926-1991). Vždy ma inšpiruje, pohladí a stále sa tu dá niečo objavovať. Každému, aj príležitostnému poslucháčovi jazzu je zrejmé, že tento kultový titul z roku 1959 patrí k tomu najlepšiemu, čo sa na poli tejto hudby urodilo. V štúdiu sa zišla partia fenomenálnych jazzmanov. Popri trúbkárovi Davisovi to bol John Coltrane hrajúci na tenorsaxofón, Cannonball Adderley na altsaxofóne, za klavír sa posadili majstri Bill Evans a Wynton Kelly, na basovú gitaru hral Paul Chambers a slovutný Jimmy Cobb na bicie nástroje. Aj dnes už takmer 90 ročný nestor slovenskej jazzovej publicistiky pán Igor Wasserberger, si ho určite rád pustí znovu a znovu. Platňa obsahuje pokojné a nesmierne sugestívne nahrávky a majstrovské harmónie. Je to najpredávanejší jazzový titul vôbec. Kedysi dávno som čítal postrehy vynikajúceho publicistu Lintona Chiswicka. Na adresu tohto albumu a jeho obľúbených skladieb (mohol vybrať len tri), napísal – all songs!. Pri vyučovaní jazzu na školách je práve táto platňa ukázaná, ako vstup do tajomstiev a zákutí jazzu, pretože je stelesnením kvality a jazzovej improvizácie.
