Náš blog je známy tým, že experimentálnym albumom sa tu medze nekladú, práve naopak. Dnes je to teda pre milovníkov totálnej avantgardy už len preto, že sa písal rok 1970, kedy nás mnohé popové kapely strašili bubble-gumovou muzikou. Na druhej strane barikády vzniká radikálny avantgardný album, Shh! fínskeho architekta hudobných experimentov, ktorý zomrel v roku 2019, Pekka Airaksinena a projektu Sperm, priekopníkov fínskej undergroundovej scény, aktívnej v rokoch 1967 – 1971. Zberateľská rarita vychádza z hudby Karlheinz Stockhausena, ale je tu aj veľa orginálnych prvkov, z ktorých mnohí ťažia dodnes. Mám na mysli aj vlnu súčasných drone experimentátorov typu Kanaďanky Sarah Davachi. Airaksinen tu využíva prvky musique concrete, rôzne sample, vlastne vyhotovené hudobné nástroje, elektronické sekvencie oscilátorov a ranných syntezátorov. K skupine sa v čase vzniku platne pridal aj bývalý člen známych Wigwam, gitarista Nikke Nikamo a bubeník Wako Suvanto. Vytvorili album, ktorý síce šokoval, ale nie na mainstreamovej úrovni, čo je pochopiteľné. Bežný poslucháč o nich vôbec netušil a je pravdou aj to, že mali problémy so zákonom pre mnohé obscénnosti spojené s ich vystúpeniami. Skupina má však zásluhu na oživení stagnujúcej fínskej aj svetovej avantgardnej scény začiatku 70 tych rokov.
