V prvej polovici 90 tych rokov bola americká kapela The Afghan Whigs priraďovaná k hlavným exponentom grunge éry rockovej stajne Sub Pop, čo bolo nepresné a neadekvátne označenie, pretože tento súbor zahŕňal vo svojej tvorbe mnohé aspekty tradičného rocku a neskôr to bola rocková skupina osolená prvkami vtedajšieho alternatívneho rocku. Hlavnou postavou súboru je dodnes nezameniteľný vokalista Greg Dulli. Roku 1992 zaujali britskú tlač aj fanúšikov pozoruhodným albumom Congregation a o rok neskôr opäť slávnym opusom Gentlemen, či Black Love (1996), kde je jasná sympatia k soulu, o čom svedčil aj cover Marvina Gaye-a. V roku 1998 ohúrili ďalšou klasikou, titulom 1965. Priamočiary úderný gitarový rock, s typickým naliehavým hlasom Dulliho si získal veľa priaznivcom. Pochopiteľne ďalším plusom boli veľmi osobné texty, čo doviedlo Dulliho k prijatiu speváčky skupiny Scrawl, Marcy Mays, aby si zaspievala jeho skladbu My Curse z albumu Gentlemen, on to citovo nezvládal. Rocková púť skupiny sa však v roku 2001 skončila ich rozpadom, aby sa o päť rokov vrátili. V súčasnosti sa na nich upriamuje pozornosť pretože vonku je ich deviaty album How Do You Burn? A sú tu späť starí, dobrí The Afghan Whigs. Kompozične ide o veľmi vydarený a pestrý album, ktorý má pred sebou jasný cieľ. Typické gitary, na aké sme u nich boli zvyknutí, za hrsť psychedelie, esencie funku a ďalších zvláštností. Znovu je tu milá účasť Marcy Mays a taktiež Susan Marshall, ktorá bola v ich partii zhruba v čase rezonovania albumu 1965. Poslednú spoluprácu vo svojom živote tu mal aj nebohý Mark Lanegan.
