Dnes to bude niekoľko zásadných mien žánru nazvaného v polovici 90-tych rokov Electronica. Je to veľmi vágny termín a definovať tento žáner je nesmierne ťažké, pretože má pod sebou veľa subžánrov.
Keby sme pátrali po jeho koreňoch, došli by sme k menám ako Erik Satie, Can, Tangerine Dream, Brian Eno, Karlheinz Stockhausen, Neu!, atď. Tam to všetko začalo. Ja som ale vybral mená, ktoré zaujali v posledných 20 tich rokoch. Čo je to teda Electronica zjednodušene? Je to žáner, ktorý hrá “muzikant”, človek, alebo skupina ľudí. K svojej tvorbe nepotrebuje gitaru, ani saxofón. Stačí mu PC, laptop a k tomu rôzne moderné mašinky vyludzujúce všelijaké zvuky. Nie je to hudba pre každého.
Táto scéna je tak bohatá a pestrá, že je nemožné ju nejako usporiadať a roztriediť.
Dá sa však poukázať na niekoľko mien, ktoré vzbudili v odborných a laických kruhoch, väčší záujem. Nevolil som ani notoricky známe mená a ani úplne neznáme.
Začneme dnes už klasickým projektom Dr Alexa Patersona – The Orb. Vypočujeme si ukážku z vynikajúceho “hnedého” albumu dvojice Orbital, ktorá vystúpila aj na Pohode a preslávila sa ako prvá hviezda elektronickej scény na festivale v Glastonbury.
Predstaví sa muž mnohých tvárí a zvukov Aphex Twin, jeden z najoriginálnejších postáv tejto scény, ktorý straší svojimi videoklipmi a vynikajúcimi nahrávkami.
Duo Autechre je známe svojou abstraktnou elektronikou. Na svojom konte majú už 11 albumov a sú stále vo forme.
Ďalšie zaujimavé duo Plaid. Preslávili sa albumom Not For Threes z roku 1997 pre slavný label Warp Records.
Biosphere, nórsky hudobník Geir Jenssen, tvorí menej abstraktnú, no zároveň príjemnú ambientnú, elektronickú hudbu už od začiatku 90-tych rokov. Albumy ako Pataschnik (1994), alebo Substrata (1997) urobili svojho času veľký dojem.
Four Tet, Angličan, vlastným menom Kieran Hebden, je už roky špička v tejto hudobnej oblasti. Vystupuje aj pod hlavičkou projektu Fridge a jeho tvorba smeruje okrem elektroniky až k post-rocku. Pause a Rounds, sú albumy, na ktoré by som upozornil. Sú zo začiatku 21.storočia.
Pole, Nemec Stefan Betke, predstaviteľ jednej z odnoží elektroniky Glitch, jednoducho hudba všelijakých ruchov a zvukov, ale pretvorená do počuvateľnej polohy. V 90-tych rokoch miláčik kritiky najmä časopisu NME.
Squarepusher, Angličan, ktorého elektronika presahuje do viacerých žánrov, dokonca aj jazzu. Prevláda však electro, inak by som ho tu nezaradil. Činný aj v súčasnosti. Aj tohto roku sa predstavil novým albumom.
Boards Of Canada. Jeden z najslávnejších projektov tejto scény. Albumy sú pestré a dvojica sa málokedy opakuje. Za najlepší je všeobecne považovaný album Music Has The Right To Children (1997), kde z rôznych samplov, zvukov, syntezátorov a ambientom nie nepodobným hudbe Briana Ena vytvorili kompaktný celok s krásnou hudbou.
Mouse On Mars – dvaja géniovia z Nemecka, ktorí sa tiež preslávili najmä v 90-tych rokoch hneď prvými albumami Vulvaland (1994) a Iaora Tahiti (1995). Zo začiatku abstraktná hudba postupne priberá prvky krautrocku, aj tanečnej hudby.
Broadcast – túto britskú skupinu som počúval takmer od začiatku, niekedy v polovici 90-tych rokov. Hrálo ju dokonca aj Radio 1. Elektronická hudba poľudštená krásnym hlasom speváčky Trish Keenan, ktorá žiaľ v roku 2011 zahynula a tak táto scéna prišla o jeden z veľkých talentov. Moje obľúbené albumy tohto zoskupenia sú Haha Sound (2003) a Tender Buttons (2005), možno najprístupnejší v ich kariére.
Matmos, projekt ktorého hudba bola založená na zvukoch nástrojov z operačných sál. Odsávanie tuku a pod.
Sú tu ešte ďalšie zaujímavé mená, o ktorých by sa dalo čo to napísať, ale pravdupovediac táto hudba sa musí počúvať.
Aj keď koncom 90-tych rokov predpovedali najmä rockoví kritici zánik elektroniky, ukázalo sa, že táto hudba je životaschopná a vie sa pretransformovať do ďalších, s ňou spätých žánrov a vytvoriť tak stále niečo zaujimavé. Poznámka na záver. Pri posluchu sú slúchadla nevyhnutné.
