V roku 1988 bolo veľa poslucháčov aj u nás očarených speváčkou Kylie Minogue a ďalšími protagonistami kolovrátkového popu trojice Stock/Aitken/Waterman. Mňa ale zaujímala iná hudba a niekedy v tom čase vydala svoj debutový album dnes už legendárna gitarová, noise kapela z USA, Band Of Susans. Zo začiatku tam boli fakt tri Zuzany – Stenger, Tallman a Lyall, z ktorých do konca kariéry skupiny zostala len tá prvá. Motorom a vedúcim zoskupenia bol vynikajúci spevák a gitarista Robert Poss. Spomínaný debut nazvaný Hope Against Hope ich zaradil medzi špičku vtedajšej gitarovej hudby a medzi jej propagátorov bol kto iný, ako pán John Peel, ktorý ich ešte v tom istom roku pozval na nahranie Peel Sessions. Tie tri gitary riadne prehlušili spev a práve ten burácajúci sound bol na tom príťažlivý, ako u Sonic Youth, či Swans. Desať rokov existencie a 5 albumov, vrátane tiež výborného Love Agenda (1989) To je slušná bilancia na hektickú dobu, v ktorej sa vtedy noise gitarová scéna nachádzala. Dnes spomínam a počúvam ich azda najlepší album z roku 1991 The Word And The Flesh. Tento titul patrí medzi najlepšie gitarovky tej doby. Kaskády akoby preplietajúcich sa gitár už od ďalšej zostavy hudobníkov a hlas Susan Stenger a celková atmosféra albumu je dnes už považovaná za klasiku a právom.
Celý album :
http://www.xiami.com/album/eC9I65ace?spm=a1z1s.6659509.6856557.17.cB0Mjq
