Nedávno sa v streamovacích službách objavil zásadný album rockovej avantgardy – Trout Mask Replica, od ktorého vydania sa zmenil kompas rockovej mapy (1969) a hudobní kritici sa nevedeli rozhodnúť, či ide o geniálne dielo, alebo o výplod mozgu hudobného šarlatána. Charizmatický Američan Captain Beefheart (Don Van Vliet) patril medzi najzaujímavejšie hudobné zjavy rockovej histórie. Už od svojich teenagerských rokov poznal svojho hudobného súputnika, ďalšieho génia, Franka Zappu. Obaja milovali R&B a hlavne nekomerčný prístup k tvorbe nahrávok. Sformovať spoločnú skupinu sa im nepodarilo, ale Captain Beefheart už v polovici 60 tych rokov utvoril svoj Magic Band. Už prvotina Safe As Milk (1967) mu vyniesla status pioniera a mentora undergroundovej scény. “Dvojka”, bluesovou hudbou napáchnutý Strictly Personal (1968), vtedy doslova nadchol kritikov, hoci dnes toto nadšenie trochu opadlo. Vliet chcel vytvoriť zásadné dielo, lebo v hlave mu vírilo nespočetné množstvo hudobných myšlienok, ale nevedel si predstaviť, ako ich aj realizovať. Niekoľko mesačné “držanie” členov kapely v “bunkri”, ( jeho najlepšej zostavy Magic Bandu ), požičanom dome, s nahrávacím štúdiom prinieslo finálny výsledok. Muzikantom dovolil absolútnu slobodu, to isté robil aj on sám a všetko to mal pod patronátom ako producent Frank Zappa. Vznikla spomínaná platňa Trout Mask Replica, dielo dodnes obdivované. Veľkú energiu v jeho propagácii uplatňoval aj legendárny kritik kritikov Lester Bangs, ( u nás to bol v Československu Petr Dorůžka ), ktorý ho s vervou sebe vlastnou obhajoval pred konzervatívnymi kolegami. Dvojalbum obsahoval skutočne bizarné, na svoju dobu až šialené polyrytmické skladby, zmes blues, avantgardného rocku, R&B, psychedélie, atď. Ovplyvnil celé generácie voľnomyšlienkárskych hudobníkov. Beefheart tu spieva svojim charakteristickým vokálnym podaním. Neskúsený poslucháč ale musí mať riadnu dávku trpezlivosti a tolerancie. Mnohí rockoví fandovia albumu doteraz neprišli na chuť. Osobne som na strane jeho obdivovateľov. Album je dodnes udivujúci a odchod Beefhearta k maľovaniu, aj z tohto sveta (2010), bola a je veľká strata pre avantgardný rock. Toto bizarné dielo je síce zložité, ale je jasným dôkazom faktu, že Captain Beefheart bol očividne génius.
