Už od roku 2003 chýba hudobnému svetu azda najlepší songwriter 90 tych rokov a možno by sa dalo zájsť aj hlbšie do minulosti, Američan, spevák, multiinštrumentalista Elliott Smith, ktorého našla jeho priateľka s dvoma bodnými ranami v hrudníku, ale dodnes ostáva jeho smrť zahalená rúškom tajomstva. Jeho akustické albumy boli doprevádzané jednoduchým inštrumentálnym doprovodom,(všetko si zahral sám), so závanom 60 tych rokov a boli ozdobené jeho smutným, nádherne zafarbeným vokálom. Nebol to spevák, ktorého plagáty by si dievčatá dávali na stenu a on si to uvedomoval. Bol nesmierne hanblivým človekom, ale magickosti jeho nahrávok málokto odolal a kritika ho zbožňovala aj na jeho treťom albume, majstrovskom diele Either/Or z roku 1997, kde stoja vedľa seba nádherné skladby. Jedna z nich, Miss Misery sa objavila aj vo filme Good Will Hunting. V podstate na tejto platni nenájdeme jediný priemerný track. Napadá ma tu paralela s Nickom Drakeom a určite nie som sám. Vďaka tomuto a ďalším jeho skvelým albumom bola vytesaná jeho legenda do kameňa a je výrazná dodnes.
https://elliottsmith.bandcamp.com/album/either-or
