Koncom 60 tych rokov, v zárodku experimentálneho rocku, sa zrodila posluchovo náročná francúzska formácia Magma. Pri jej zrode bol nadaný, klasicky vzdelaný bubeník Christian Vander. Jeho hlavným prúdom myšlienok v tomto období bola problematika sci-fi tematiky či ohrozenia našej planéty. Venoval tomu svoje početné vystúpenia a libreto bolo v jazyku imaginárneho sveta fiktívnej planéty Kobaïa. Prvé dve platne boli venované práve týmto témam a najmä možnosti cestovania na iné planéty. Ich hudba bola prvýkrát označovaná ako zeuhl, odnož progresívneho rocku. Toto všetko bolo ale zatienené dnes už klasickým tretím albumom Mekanïk Destruktïw Kommandöh z roku 1973. Medzí zúčastnenými bola aj jeho žena (speváčka Stella), Klaus Blasquiz, ktorého pozoruhodný baritón bol jedným z poznávacích znakov skupiny. Tú najreprezentatívnejšiu časť hudobníkov 10 ročnej histórie kapely tvoril okrem mnohých ďalších, aj gitarista Gabriel Federow, hráč na husle Didier Lockwood, klávesák Jean Pol Asseline a Benoit Widemann. Zostavu ešte dopĺňal basový gitarista Bernard Paganotti. Dosť veľkou zmenou bol rok 1975, kedy pod taktovkou nového labelu s nimi spolupracoval legendárny manažér Giorgio Gomelsky a na koncertoch hrával na perkusie. V zvuku Magmy sme mohli rozpoznať postupy Johna Coltrane-a, ale aj Bartóka,Stravinského či dokonca Stockhausena. Bola to horúca zmes hudobných žánrov. Osobitnou stránkou bol aj zvláštny humor skupiny úplne odlišný od toho, aký mali napríklad Mothers Of Invention, témy však boli podobné. Reputácia súboru bola stále na vysokej úrovni a niekoľkokrát sa zreformoval. Patrila k najlegendárnejším undergroundovým kapelám a je ňou dodnes.
