K dnešnému príspevku ma vyprovokoval nedávny odchod Floriana Schneidera do inej hudobnej galaxie. Kedysi dávno sme na výlete s mojim profesorom matematiky počúvali okrem iného aj skupinu Kraftwerk a pri nahrávke Autobahn a jej pravidelnom, elektronickom rytme podotkol:“ Táto hudba znie ako matematika“. Nemecká štvorica Kraftwerk položila základy toho, čomu hovoríme electronic music, konkrétne Florian Schneider a Ralf Hütter túto výnimočnú a vplyvnú skupinu v roku 1970 založili. Zvláštne vyzerajúci a prezentujúci sa súbor ovplyvnil celé generácie obdobne zameraných interprétov od Giorgio Morodera v 70 tych rokoch, tvorcu diskotékového soundu Donny Summer, synthi popu typu The Human League, Garyho Numana, až po detroitskú techno scénu 90 tych rokov, atď. Nahrali niekoľko fantastických na svoju dobu prevratných albumov a jedným z najlepšie v štúdiu realizovaných titulov hudobne, aj koncepčne bol The Man-Machine z roku 1978, ktorý prišiel do doby punku a disca. Trvá 36 minút, len o 13 viac, ako ich spomínaná, slávna skladba Autobahn. The Man-Machine predstavuje základ pre každý budúci signifikantný, elektronický žáner a aj umelcov tu spomenutých a kopec iných. Nie je nutné predstavovať jednotlivé skladby, lebo sú všeobecne známe. Stroj zvaný Kraftwerk šliapal bezchybne až doteraz, kedy jeho rady opúšťa typická, robotická tvár, ale so srdcom na pravom mieste. Florian Schneider.
