V roku 1972 vychádza debutový album jednej z najslávnejších, nemeckých experimentálnych skupín, Neu! Tvorili ho gitarista Michael Rother a bubeník Klaus Dinger. Mnohým poslucháčom vtedy žiaľ nedochádzalo, aká tvorivá etapa vo vývoji nemeckého rocku, (krautrock) je na stránkach hudobných časopisov. Rezonancia vytvorená debutom kapely bola skutočne malá a až neskôr sa ich albumy stali výkladnou skriňou vinylových zbierok obdivovateľov tohto druhu hudby. A je tak tomu dodnes. Na výslnie medzinárodného dosahu ich vyniesol John Peel, ktorý kapelu zbožňoval hneď od začiatku propagáciou skvelej klasiky Hallogallo. Históriu skupiny a personálne rošády, ktoré sú známe nechajme bokom a venujme sa tretiemu albumu po akomsi “návrate” dvoch protagonistov, ktorý vyšiel v roku 1975 a dostal príznačný názov Neu! 75. Ide azda o najvplyvnejší album tejto kapely. Nahrávky sú výsledkom spoločného, tvorivého procesu Rothera a Dingera a nachádzajú sa tu “zasnené” Rotherove nahrávky a v druhej polovici albumu tu nájdeme útočné, rockové, avantgardné skladby miestami až protopunkové. Následne Rother pokračoval v učinkovaní skupiny Harmonia a Dinger v súbore La Düsseldorf . Neu! svojou tvorbou ovplyvnili mnoho punkových, post punkových, aj elektronických súborov.
