Pred tromi rokmi som v príspevku o albume skupiny Shellac napísal: ” Všetko, čo nesie meno Steve Albini je extravagantné, vymykajúce sa z bežných noriem, ale hlavne, je zárukou kvality. Na prelome 80 tych a 90 tych rokov bol tento enfant – terrible rockovej scény…” O tejto veľkej postave moderných rockových dejín už budeme písať len v minulom čase. 7.mája 2024 dotĺko jeho rockové srdce. Napísať profil o tomto talentovanom hudobníkovi a producentovi, nestačí, to by chcelo knihu. Výpočet albumov, na ktorých je jeho meno je niekoľko tisíc. V podvedomí väčšiny poslucháčov však je stále ako muž, ktorý produkoval fantastický album skupiny Nirvana, In Utero. Bol to jej tretí a posledný študiový album, ktorý nasledoval po veľmi úspešnom druhom titule Nevermind (1991). Ten ich vyniesol na medzinárodnú slávu a často sa mu pripisuje popularizácia grungeového hnutia na začiatku 90. rokov. In Utero predstavoval odklon od uhladenejšieho zvuku Nevermind. Skupina, najmä Kurt Cobain, sa chcela vrátiť k svojim punkrockovým koreňom a vytvoriť surovejší a drsnejší zvuk. Práve toto rozhodnutie ich priviedlo k spolupráci so Stevom Albinim, známym pre originálne nahrávacie techniky a drsný zvuk. Albiniho produkčný štýl dokonale dopĺňal víziu Nirvany o albume. Texty odrážajú Cobainove zápasy so slávou, osobnými vzťahmi a vlastnými vnútornými démonmi. Piesne ako Heart-Shaped Box, All Apologies, alebo Rape Me predstavujú Cobainov záhadný lyrizmus. Samotný názov In Utero poukazuje témy tehotenstva, pôrodu, čo naznačuje Cobainov stav mysle počas tvorby platne. Tento titul sa stal slávnym hlavne pre jeho jedinečnú surovú energiu a emocionálnu hĺbku a je doslova tragické, že In Utero bol posledným štúdiovým albumom Nirvany, pretože Kurt Cobain spáchal o rok neskôr samovraždu. Album však dodnes zostáva kľúčovým dielom v žánri alternatívneho rocku a je dôkazom Cobainovho skladateľského talentu.
