Medzi najväčších hudobných exponentov psychedelického rocku 60 tych rokov prichádzajúcich zo San Francisca patria bezpochyby americkí Quicksilver Messenger Service. Práve táto kapela zohrala na tomto žánrovom poli veľkú úlohu, čo sa týka ich postoja, aj zvuku. Túto originálnu zostavu skupiny tvorili už v roku 1965 spevák Dino Valenti, legendárny gitarista John Cipollina, basový gitarista David Freiberg, hráč na harmoniku a vokalista Jim Murray, pôsobiaci krátko, na chvíľu sa zastavil bubeník Casey Sonoban a dlho nepobudol ani gitarista a spevák Alexander „Skip“ Spence, predtým než zasadol u bicích v kapele Jefferson Airplane. Skupina mala hneď od začiatku veľké problémy s drogovo závislým Valentim, ktorý si posedel vo väzení. To sa odzrkadlilo aj na fakte, že k skupine sa pridal až v roku 1969. V polovici 60 tych rokov sa udiala zásadná zmena v zostave súboru, kedy prichádza gitarista Gary Grubb a Greg Elmore. Členovia súboru boli známi svojimi perfektnými inštrumentálnymi improvizáciami na koncertoch a mnohí ich priaznivci si nevedeli predstaviť, ako túto živelnosť prenesú do drážok platní. Pre vývoj skupiny bola zásadná štvorica Cipollina, Duncan, Freiberg a Elmore. Spomínam to preto, lebo práve tejto zostave vďačí svet rockovej hudby za prvé dva a najlepšie albumy skupiny, ktoré mali veľký vplyv na mnohé kapely z tejto oblasti. Išlo o debutový, eponymný album Quicksilver Messenger Service (1968) a žívák Happy Trails (1969). Gitarový tandem Cipolliny a Duncana a ich hráčska dynamika tu vošiel do histórie a je doslova jedinečný. Druhá platňa je dnes mnohými rockovými kritikmi, aj fanúšikmi považovaná za klasiku. Nachádza sa tu psychedelic rock na vysokej úrovni, vrátane 25 minútového coveru Bo Diddleyho, Who Do You Love a spomeniem aj fantastický cover albumu Happy Trails. Duncan však onedlho odíde a nahradí ho Nicky Hopkins, z okruhu rodiaceho sa Steve Miller Bandu. A hoci mali v roku 1970 doma menší hit Fresh Air, o čerstvosti a zvukovej úrovni ich ďalších albumov nemôže byť ani reči. Vzostup smerom dolu už naznačovala platňa Shady Grove, ktorá vyšla v tom istom roku ako exemplárny Happy Trails. Nastali ešte nejaké personálne výmeny, Cipollina niekedy v roku 1974 spolupracoval s kapelou Man, ale to zaujímavé ohľadne tejto slávnej skupiny bolo nenávratne preč.
