“Matka Zem je tretíkrát tehotná, aby ste ju vy všetci dávali dohromady…” znie v úvode legendárnej platne kapely Funkadelic – Maggot Brain, z roku 1971. Bol to v poradí tretí album skupiny, ktorá pretvorila hranice čiernej hudby a hlavne funku, v ktorom nastal historický prelom a všeobecne aj určitý presah do iných žánrov. Mnohí hudobní kritici sa jednohlasne zhodujú v tvrdení, že ide o jeden z najlepších albumov, aký kedy vznikol. Mal totiž nevyčísliteľný a neodmerateľný vplyv na generáciu budúcich hudobníkov. Ak mám mladým ľuďom poukázať na toto dielo, hneď v úvode ma napadne titulná nahrávka, kde sa predviedol geniálny gitarista so svojim neopakovateľným gitarovým vstupom, Eddie Hazel. Pri porovnávaní kvalít hudobníka nás napadne meno – Jimi Hendrix. Áno, až také hráčske schopnosti mal tento nadaný muzikant. Gitarové sólo bolo neskutočne emocionálne nabité a Eddie mal určite v hlave slová producenta platne a šéfa skupiny Funkadelic, George Clintona, ktorý mu predtým povedal, nech sa pokusí vydať zo seba všetko a aby hral tak, ako keby práve zomrela jeho mama. Celkom právom je spomínané sólo na gitaru považované za jedno z tých naj v histórii rocku. Album Maggot Brain so svojim ikonickým obalom, to je predovšetkým zmes rôznych žánrov. Máme tu funk, ako základný stavebný kameň, R&B, potom je tu rock, psychedelia aj soul. Sú tu doslova elektrizujúce gitarové riffy, znamenité vokály a obdivuhodná a značne komplikovaná inštrumentácia. Celkový výsledok je veľmi podmanivý a jedinečný. Maggot Brain a hlavne George Clinton si bol v tej dobe vedomý, že touto platňou posúva hranice funkovej hudby a pracoval s dovtedy neoverenými hudobnými postupmi. Pre tých z vás, ktorý maju radi takýto typ hudby a ešte ho napríklad pre mladistvý vek nepočuli, vrelo odporúčam. Stojí to za to.
