Dnes si rád pripomeniem jeden z najikonickejších albumov, klasiku z roku 1975 a debutový album nazvaný Horses, od americkej speváčky Patti Smith. Ešte uplynú tri roky a táto platňa oslávi 50 rokov. Nebudem tu spomínať všetky okolnosti a fakty, ktoré boli spomenuté x krát. Každopádne málo platní sa ukázalo byť tak vplyvnými, ako práve Horses. Známy je napríklad fakt, že spevák bývalých R.E.M., Michael Stipe sa prejedol čerešňami, keď v obývačke svojej mamy počúval túto platňu a bol ohromený. Na druhej strane mesta jeho budúci kolega Peter Buck mal pred sebou cover albumu a podľa Patti sa začal obliekať a nosiť rovnaký účes. Bol to prototyp platne, kde sa predstavuje hormónmi nabitá rocková speváčka, ktorý neskôr stelesní napríklad Chrissie Hynde, Courtney Love, či PJ Harvey. Samozrejme aj dnes, keď počúvam tento album, v myšlienkach a v hlave si zobrazujem akýsi kontext a dobu, v ktorej titul vznikol. Mladí ľudia si okamžite všimnú vizuálnu stránku. Speváčku s pohľadom čarodejnice, ktorá nepôsobí ani ako žena, ani ako muž, ale niečo medzitým. Hudobne sa Patti opierala o odkaz chlapcov – rockerov typu Jima Morrisona a v dobe, kedy platňa vychádza je v okolí New Yorku Patti známa, ako básnik a toto aj využila vo svojich jedinečných textoch. Akonáhle sa po jej boku objavuje gitarista Lenny Kaye a neskôr aj Ivan Král, prebúdza sa v nej kreatívna kráľovná americkej punkovej liahne, klubu CBGB. Produkcie albumu sa ujal sám John Cale, zakladateľ Velvet Underground a piesne na ňom nezostarli dodnes. Patti Smith tu majstrovsky pretavuje svoje slzy, bolesť, ženskosť, napätie, energiu a mohli by sme sa rovnako rozplývať nad jednotlivými skladbami začnúc Gloriou, kde nájdeme aj slová … “Ježiš zomrel pre hriechy niekoho, ale nie pre tie moje…moje hriechy sú moje vlastné…patria mne.”
