24. septembra, vo veku nedožitých 82 rokov, zomrel americký tenorsaxofonista, jedna z najväčších postáv jazzovej hudby Pharoah Sanders. Svoje obrovské hráčske renomé si začal budovať už začiatkom 60 tych rokov v sanfranciskej oblasti, potom v New Yorku, kde pracoval najmä s Donom Cherrym, Albertom Aylerom a géniom menom Sun Ra. Polovica 60 tych rokov je neoddeliteľne spojená so spoluprácou s Johnom Coltraneom, ktorý preňho znamenal najväčšiu hráčsku a tvorivú inšpiráciu a po jeho smrti s Alice Coltrane. V tej dobe ho preslávili albumy Tauhid (1967), Jewels Of Thought (1969) alebo Karma (1969). Na prelome 60 tych a 70 tych rokov vedie Sanders svoje kombo a spolupracuje aj s Carlou Bley. V 70 tych rokoch nastupuje jeho mimoriadne tvorivá činnosť, o čom svedčia aj také klasické albumy ako Black Unity (1970) alebo Thembi (1971). Na prelome 70 tych a 80 tych rokov spája svoju typickú zmes jazzu, fusion, bopu, modal music a iných elementov. V minulom roku sme ho spomínali v súvislosti so spoluprácou na albume roka, s majstrom electronic music (Floating Points). Vplyv Sandersa na ostatných hudobníkov a vôbec na vývoj freejazzového prejavu bol nezmerateľný. Zvlášť inšpiratívny bol jeho expresívny prejav, svojrázna virtuozita a majstrovské podanie saxofónových sól. Mal širokú škálu hudobného vyjadrenia a zaujímavosťou bola aj absolútna kontrola nad jeho hudobným nástrojom s pozoruhodným trojoktávovým rozsahom.
