Zdá sa, že nemecké duo Tarwater, ktoré tvoria talentovaní hudobníci Ronald Lippok a Bernd Jestram má už najlepšie roky za sebou. Prvykrát som sa s nimi zoznámil na stránkach Melody Makeru v roku 1998, keď vydali asi najznámejší album Silur. Dnes si pripomínam ich „sedmičku“ z roku 2005, kde sa snažia odňať svoju nálepku laptopových inžinierov. Oni nikdy neboli ani čistý post- rock, ani zástupci electronic music. Bolo to niečo medzitým, ale po relatívnom nezdare albumu Dwellers On The Threshold (2002) potrebovali novú injekciu a boriť nové hudobné horizonty. To sa im podarilo s invenčným, siedmym albumom The Needle Was Travelling, ktorý je pre Berlíňanov krokom vpred. Radosť je počúvať ako keby kryštalický zvuk klávesových nástrojov, gitary, akustických nástrojov. Znejú tu ako kríženci Briana Ena a dajme tomu takých New Order. Tí, ktorí vedia, že Tarwater sú prevážne inštrumentalisti budú prekvapení, faktom, že na tomto albume počuť Lippokov hlas. Vo svete, kde by nevládla hudobná komercia, by tento album musel mať zákonite úspech.
