The Beau Brummels

Dnes počúvam kapelu, ktorá u nás nie je veľmi známa, ale v 60tych rokoch, po boku takých Quicksilver Messenger Service, Jefferson Airplane, Grateful Dead, alebo Moby Grape patrila k najlepším skupinám zo San Francisca. Na začiatku kariéry však boli hrozní. Štylizovali sa do pózy nových The Beatles, s ich oblekmi a ofinami. Ako sa Ron Elliot, gitarista, Sal Valentino, spevák a gitarista, Ron Meagher, basový gitarista a John Petersen, bubeník, dostali rýchlo na špičku hudobnej scény ostáva záhadou. Objavil ich jeden tučný chlapík a vybavil im štúdio. Úspech hitparád ochutnali nahrávkou Just A Little. Bolo z toho č.8 v USA v roku 1965, zatiaľčo singel Laugh Laugh, mimochodom fantastický, bol v tom istom roku len 15-ty. Boli ovplyvnení nielen The Beatles, ale aj The Searchers. Ich prvé dva albumy, vrátane vynikajúceho debutu Introducing The Beau Brummels, kde sú spomínané hity produkoval mladý Sly Stone. Album Beau Brummels 66 bol zlý ťah. Išlo o slabú kolekciu coverov (The Beatles, Bob Dylana, Nancy Sinatra). Nasledovník z roku 1967 – Triangel bol oveľa lepší. Ponúkol kvalitný folk rock. To už bola skupina zredukovaná na trio. Najlepším albumom bol titul Bradley´s Barn (1968), kde si kapela prenajala vynikajúcich štúdiových hráčov. Banjo, steel gitara a Elliotov vzťah ku country pomohli raziť cestu country rocku.

 

 

 

 

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

WP2Social Auto Publish Powered By : XYZScripts.com