Američanka Abbey Lincoln patrí medzi legendárne postavy vokálneho jazzového prejavu. Hoci pochádzala z chudobnej rodiny, jej obrovské ambície ju priviedli až k menám ako Max Roach. Ostatne stala sa jeho manželkou. Po oťukávaní sa v rôznych nočných kluboch jej renomé rástlo, až sa dostala do hudobných kruhov, kde boli Thelonious Monk, Mal Waldron a spomínaný Max Roach. Jej štýl spevu a celkovej interpretácie sa značne menil a začala sa prejavovať aj politicky. Popri tom písala hlavne vlastné skladby a čerpala z faktu, že černošská komunita na tom v tých časoch bola veľmi zle. Mala výnimočný spevácky, ale aj herecký talent. Nahrala pár skvelých albumov a v polovici 70 tych rokov si zmenila meno na Aminata Moseka. To už ale jej krivka kariéry klesal prudko dole. Dnes by som rád pripomenul jej vynikajúci, štvrtý album Abbey Is Blue z roku 1959, kde sa ukázala v plnej interpretačnej kráse. Treba obdivovať jej mimoriadne emotívny prejav, ktorý využívala aj na koncertoch pri kontakte s publikom. Na tomto revolučnom albume zaspievala skladby Duke Ellingtona, kubánskeho perkusionistu Mongo Santamaría-u alebo Oscara Browna. Zahralo si tu veľa znamenitých hráčov, vrátane jej budúceho manžela Roacha a aj pianistu Wyntona Kellyho, trubkára Kenny Dorhama, či saxofonistu Stanley Turrentine-a. A do toho vstupoval ten fenomenálne frázujúci majstrovský vokál Abbey.
