Existuje hudba, ktorá sa navonok tvári vhodne aj pre bežného poslucháča, ale ďalší posluch už nezapadá do jeho bežnej formulky stavby piesní a skôr ho odrádza. To je možno aj prípad belgickej experimentátorky Annelies Monseré, ktorej tvorba a celkové prevedenie je inšpirované hudbou minulého storočia. Pritom je výsostne aktuálna. To je aj prípad jej novej platne I Sigh, I Resign. Bola nahraná tak, aby mal poslucháč pocit, že sedí vedľa nej a počuje každý jej dych. Áno je to fascinujúci posluch. Používa pritom svoj tichý hlas, piano, organ, basovú gitaru, violončelo a automatické bicie. Celkovo prevláda intímna, komorná nálada. Miestami jej pomáha aj jej 10 ročný syn. Medzi originálnymi nahrávkami sa zaskvie aj cover One I Love už deväť rokov nežijúcej americkej folkovej speváčky Jean Ritchie, ktorá okrem iných folkarov inšpirovala aj Boba Dylana.
https://anneliesmonsere.bandcamp.com/album/i-sigh-i-resign
