V roku 1981 vychádza posledný štúdiový album britskej skupiny Japan, ktorú milovali priaznivci rocku, aj popu pre hudbu a dievčatá pre výzor speváka Davida Sylviana. Kapela, ktorá sa zmietala vo svojom ponímaní a postavení na poli rocku a popu. Na jednej strane komerčne úspešná, avšak z totálne nekomerčnou produkciou a hlavne vokálom hlavného protagonistu, (spomeňme si na skladbu Ghosts, prekvapivo vysoko v rebríčku singlov), na strane druhej experimentátorov snažiacich sa vymaniť z nálepky pop artefaktu pre hitparády a v roku 1982 na vrchole slávy sa rozpadla. Práve tomu dal zbohom David Sylvian, ktorého by mnohí radi pokladali za nového Bryana Ferryho a ktorý začal spolupracovať s majstrom japonskej electronic music Ryuichim Sakamotom a to aj na svojom znamenitom debutovom albume z roku 1984 – Brilliant Trees. Išlo o veľmi emotívny a invenčný, žánrovo rôznorodý album a o jeho najlepší album zo sólovej štvorky, kde hosťoval práve Ryuichi Sakamoto, ale aj Holger Czukay od skupiny Can, či Jon Hassell, alebo zakladateľ Pentangle – Danny Thompson.
