Američan Idris Muhammad patrí určite k najlepším jazzovým bubeníkom. Jeho kariéra začala už v 60 tych rokoch, kedy robil hudobný doprovod hviezdam typu Sam Cooke alebo Jerry Butler. Jeho služby vtedy využil aj saxofonista Lou Donaldson a George Benson a pri vyslovení tohto mená nám to už evokuje fakt, že Muhammad mal veľký príklon aj k funku. V 70 tych rokov sa znamenitý bubeník objavuje ako štúdiový hráč pre label Prestige a objavuje sa na rôznych soul jazzových projektoch. Nasleduje príklon k modernému jazzu, spolupráca s Robertou Flack, alebo saxofonistami kalibru Pharoaha Sandersa a Johnnyho Griffina. V súčasnosti sa propaguje jeho druhý album z roku 1971 Peace And Earth, kde je nádherne podaná jeho dokonalá jazzová rytmická predstavivosť a jasné vplyvy hudby Východu. Vo svojej dobe to bola skutočne avantgardná platňa, kde sa nachádza aj cover Wilsona Picketta, Don’t Knock My Love. Piano tu obsluhuje vynikajúci Kenny Barron a na kontrabas sa predstaví taktiež veľké eso, Ron Carter známy okrem iného účinkovaním na jednej z najlepšej jazzovej platni všetkých čias, Out There, Erica Dolphyho, z roku 1960. Vokály zaobstarala Mohammadova manželka Sakinah a celé to zastrešil samotný zvukový maestro Rudy van Gelden.
