Britskí nekonvenční, elektronicko-noise-oví a industriálni Negativland na seba strhli pozornosť začiatkom 90 tych rokov, kedy nahrali paródiu na skladbu súboru U2 – I Still Haven’t Found What I’m Looking For. Základné trio hlavných protagonistov kapely tvorilo v zložení : Mark Hosler, Richard Lyons a David Wills. Z okruhu istej americkej rozhlasovej stanice sa pridal Don Joyce. V tej dobe (1983) mali vonku svoj tretí album A Big 10 – 8 Place a práve Joyce bol ten, ktorý vniesol do ich tvorby rôzne nájdené zvuky, aj rozhlasové efekty. Táto plodná skupina skúmala škodlivý vplyv konzumu a autorských práv a stala sa legendárnou práve pre humor, ktorý vniesla do svojej produkcie, vďaka ktorej si získala široký okruh fanúšikov. Aj niektorí umelci z komerčnej sféry si prekvapivo požičali pár samplov z ich nahrávok. Azda najkontroverznejším albumom od Negativland bola ich vplyvná štvorka, Escape From Noise, z roku 1987. Takmer každá zo skladieb si vzala niekoho, alebo niečo, ako terč. Jedným z nich bol aj bývalý Sovietsky zväz. Hudobno zvukové koláže a celkový prístup na platni je vynikajúci. Používajú tu pestrú škálu rozhlasových úryvkov a ukážok. Ako hostia sa tu predstavili vtedy vplyvní umelci, ako Fred Frith, kapela Residents, Jello Biafra od Dead Kennedys, alebo Jerry Garcia z Grateful Dead. Táto legendárna platňa spochybnila predstavy o hudbe a umení a poslucháčovi ponúka svojský návod na zamyslenie sa.
