Mnohí poslucháči si pamätajú tú jedinečnú hudobnú klímu začiatku 90 tych rokov, kedy sa v Bristole zrodilo niečo, čo bolo pomenované trip hop a bola to vlastne pomalá, hypnotická hudba, kde vedľa hip hopu, elektroniky, jazzu, dubu, znelo mnoho samplov a snivých vokálov. Škatuľkovanie je síce ošemetné, ale ako sa objavil Tricky, Massive Attack, tak ako blesk z neba, hoci to celkom trip hop nebol, pristáli na mape populárnej hudby šikovní muzikanti – Portishead. Projekt mal na svedomí multiinštrumentalista Geoff Barrow, do svojho tímu pribral jazzového gitaristu Adriana Utleyho, bubeníka Davea Mc Donalda a predovšetkým speváčku Beth Gibbons, ktorú videli spievať covery od Billie Holiday v nejakom zaprášenom pube. V roku 1994 vyšla debutová platňa Dummy. Mixoval sa tu hip hop, blues, jazz, divoké sample a do toho znel utýraný a utrápený fantastický vokál od Beth. Niekedy znela fakt ako spomínaná Billie Holliday, inokedy ako PJ Harvey. Druhý, eponymný album z roku 1997 bol rovnako udivujúci, avšak ešte experimentálnejší a pochmúrnejší. Tretí album nazvaný Third, z roku 2008 bol už hudobne inde, hoci sme jasne identifikovali, kto je jeho tvorcom. Bol však znovu experimentálny a úderný. Áno myslím hlavne na nahrávku Machine Gun. Portishead je meno, na ktoré spomínajú aj bežní vtedajší hudobní fanúšikovia. Dokázali totiž spojiť avantgardné prvky a podať ich veľmi sugestívnym, šikovným spôsobom a nalákať poslucháčov na svoju dobu desivými singlami a videoklipmi.
