Pokiaľ je reč o pionieroch blues, zvlášť Delta Blues, medzi menovanými nikdy nechýba jeho slávny propagátor, Američan Son House. Už popri svojej ťažkej fyzickej práci ovládal bottle-neckovu hru na gitaru a jeho štart začína aktivitami s bluesmanom Charley Pattonom. Mnohí špecialisti na blues tvrdia, že jeho nahrávky patria k tomu najlepšiemu v tejto hudobnej oblasti. Do histórie blues sa zapísali aj sessions, kde vedľa neho participovali aj Willie Brown a Louise Johnson. Všetko to boli špičkoví muzikanti extra triedy, ale samotný House nejako príliš hráčsky nevynikal. Bol však neuveriteľne presvedčivý. Mal zaujímavý hlas, známe boli jeho bušiace údery do gitary a to všetko malo na poslucháča veľký dojem. Je pravdou aj to, že určité techniky v hre na gitaru naučil aj samotného Roberta Johnsona a Muddy Watersa. Aj zbierku nahrávok Alana Lomaxa obohatil práve Son House. V druhej polovici 40 tych rokov odišiel zo sveta hudby a objavil sa až v roku 1964. Bol však z neho alkoholik, ktorý sotva hral na gitaru, ale nesmierne sa vzchopil sám prekvapený faktom, ako ho obdivovalo biele mladé publikum. O rok neskôr sa zúčastnil aj na newportskom folkovom festivale, ale v roku 1967 mu omrzli prsty na rukách a hraniu bol koniec. Zomrel v roku 1988 a dnes je na pultoch predajní s hudobnými nosičmi skvost, v podobe albumu Forever On My Mind. Nachádza sa tu predtým nevydaný materiál z vystúpenia z roku 1964. Ide o jedinečnú dobovú hudobnú pozostalosť štýlu Delta Blues. Na svojom labeli Easy Eye Sound ho vydal gitarista skupiny Black Keys, Dan Auerbach. Son House je tu vo svojej vrcholnej forme a album je dôkazom toho, že išlo o jedného z najautentickejších hráčov Delta blues v histórii.
https://sonhousebluesman.bandcamp.com
