„Nahrávky pripomínajú obrazy, ktoré sa premieňajú na hudbu.“ Opisujem zo svojho článku o francúzskej avantgardnej umelkyni menom Félicia Atkinson. Táto veta stále platí. Keď sa objaví jej nový album, vždy mám z toho radosť a tak je to aj v týchto dňoch, kedy sa moje poslucháčske podvedomie ponorí do jej sugestívnej hudby. Tentokrát svoju platňu pomenovala Space As An Instrument. Znovu nás obdaruje typickou atmosférou projektu. Máme tu pomalé zvukové plochy a jej nádherný klavírny sprievod nahraný na mobil. Neodmysliteľnou súčasťou sú vkusne použité terénne nahrávky, /burácajúci vodopád, kvapky vody, zvuky krokov/ a jej hovorené slovo, krásny hlas, miestami skreslený vocoderom. Všetko to poctivo nahrala vo svojej záhrade pri domčeku u mora v Normandii. Jedná sa o intímny, vznešene znejúci album, ktorý nám spraví dobrú náladu.
