Dnes som sa znovu ponoril do jedného veľkého klenotu histórie rockovej hudby. Začiatkom 70 tych rokov začali experimentovať s hudbou zaujímaví hudobníci z Nemecka, Johannes Vester a bratia Papenbergovci. Používali hlavne syntezátory, ale aj akustickú gitaru, organ, či harmónium. Chýr o ich skvelých koncertoch sa rozniesol po celom Nemecku a vďaka Klaus Schulzemu a členom Can sa dostali do štúdia, kde nahrali fantastické, nadčasové albumy plné psychedelie, elektroniky, space rocku, melódie tiahli aj k východoeurópskym kultúram, či folku. Nikam nepatrili, ale búrali hranice všetkého možného. Kali už predstavil ich titul Golem z roku 1974 a ja dávam do pozornosti ich album Desert Navigation, ktorý vo svojej dobe nevyšiel, až v roku 2011. Spomínanej trojici tu vypomáhala napríklad speváčka Christa Schunke, či Martine Rossi-Merue a na syntezátory Claudia Utke. Nadčasový, priekopnícky, hoci u nás prakticky neznámy album.
