Keď som v roku 1999 otvoril britský časopis Melody Maker a vzápätí New Musical Express, dve hudobné biblie a legendy vtedajšieho tisku, vyskočili na mňa články, ktoré robili reklamu nevšednej kapele z Islandu, Sigur Rós. Radio 1 začalo hrať skladbu Swefn-g-Englar, ktorá pôsobila atmosfericky, nežne, všeobjímajúco, no zároveň divne, ako z inej planéty. Vedúcou osobnosťou skupiny je spevák, s typickým nezameniteľným falzetom, Jónsi a ich hudbu poslucháči buď milujú, alebo nenávidia. Je pravda, že v poslednej dobe to treba skúšať po dávkach. Rozhodne to je originál. O ich albumoch sa toho popísalo dosť a čitateľ sa o nich dočíta všade. Každopádne súbor sa hlási po desiatich rokoch, kedy vyšiel ich posledný album Kveikur. Ten, kto zasnených pionierov post rocku Sigur Rós pozná, bude doma. Album ÁTTA je plný nádherných melódií, ktoré sú zahrané aj pomocou 41 členného orchestra a po vypočutí musí poslucháč skonštatovať, že sú znovu vo výbornej forme a opäť s vynikajúcim multiinštrumentalistom Kjartanom Svejnssonom na palube. Kapelu ešte okrem Jónsiho tvorí basový gitarista Georg Holm. Táto platňa nám pripomenie ich klasický, úžasný album z roku 2001- Takk, aj s jeho drahokamom, skladbou Hoppípolla.
