Dnes vyšiel očakávaný album uznávanej londýnskej kapely The Clientele. Schválne neuvádzam to indie, lebo za týmto pojmom sa môže skrývať aj priemerná, bežná gitarovka a táto skupina ponúka oveľa viac. Hoci svoj debutový album Suburban Light vydali už v roku 2000 ich hudba dodnes nestratila svoj pôvab a eleganciu. Typický je jej melancholický, zasnený sound, čerpajúci z odkazu popu, folku aj psychedelickej hudby 60 tych rokov a v neposlednom rade zaujali aj poetickými textami. Vedúcou osobnosťou súboru je spevák, gitarista Alasdair Mac Lean. Zostava skupiny sa v priebehu rokov často menila a medzi ich ďalšie pozoruhodné albumy, ktorými si získali obdiv boli predovšetkým tituly The Violet Hour (2003), Strange Geometry (2005), alebo God Save The Clientele (2007). Každá z týchto platní ešte viac upevnila ich dobrú povesť dodávateľov jedinečného a očarujúceho hudobného štýlu. Nedávno spolupracovali aj s americkou harfistkou Mary Lattimore a po šiestich rokoch sa vracajú so zrejme ich najlepším albumom, I Am Not There Anymore. Najnovšie nahrávky sú naplnené smútkom za zosnulou matkou hlavného protagonistu a vytvorili dramatické, nádherné skladby, s bohatým aranžmá, ozdobené sláčikovými nástrojmi a hektickými perkusiami. Jemne sa tu dotknú dokonca post bopu, modernej klasickej hudby, so závanom elektroniky. The Clientele veľmi prekvapili svojou novinkou a dnes už je zrejmé, že ich hudba vždy rezonovala s oddanou základňou fanúšikov a v priebehu rokov získala uznanie od hudobných kritikov. Ich schopnosť vytvárať nadčasové a očarujúce melódie z nich urobila uznávané meno na indie hudobnej scéne.
