Jedného krásneho leta roku 1968 sa rozhodol talentovaný klávesista Dave Stewart (nepliesť s polovicou Eurythmics), založiť skupinu, ktorej doménou bude rockový progres. Jeho plány mu pomáhali realizovať basový gitarista a spevák Mont a bubeník Clive Brooks. Odznievalo hnutie flower-power a všetci traja si prešli aj týmto obdobím v kapele Uriel. Pôsobil tu aj vplyvný gitarista Steve Hillage. V priebehu rokov 1970 – 1972 nahrali dva albumy, z ktorých vynikal ten eponymný z roku 1970. Dvojka bola priemerná, hoci ambiciózna platňa nazvaná The Polite Force (1971). Ak by sme tie tituly mali hudobne k niekomu prirovnať, tak svojou progresivitou a hráčskou dokonalosťou sa podobali prvotinám skupiny Soft Machine. Kompozične boli na vysokej úrovni, s dominantnosťou Stewartových klávesových nástrojov. Experimentálna cesta do lesa progrocku však veľmi nevyhovovala už 5 rokov nežijúcemu Brooksovi, ktorý mal ortodoxnejší pohľad na hudbu a tak sa pridal k bluesovo orientovaným Groundhogs. Jeho odchod však bol pre kapelu osudný a rozpadla sa. Stewart sa pripojl ku Steve Hillageovi, v krátko trvajúcom projekte Khan. Traja zakladajúci členovia sa ešte zmohli a nahrali tretí album, z roku 1974 The Civil Surface, ktorý sa im vydaril a dnes je aj s debutom zberateľskou záležitosťou a znovu sa rozpadli. Stewart a Mont, inak aj Hugh Montgomery Campbell pôsobili aj v legendárnych National Health, kde pokračujú vo svojich experimentálnych pokusoch. Neskôr sa ich cesty rozchádzajú. Dave Stewarta som osobne prvýkrát registroval, keď mal v roku 1981 obrovský hit s bývalou vokalistkou súboru Spirogyra a kolegyňou z Hatfield & The North, britkou Barbarou Gaskin, It’s My Party. Bola to geniálna coververzia originálu speváčky Lesley Gore.
