Nuno Canavarro – Plux Quba (1988)

„Pokud budete tuto náramnou hudbu objevovat, zkuste Canavarrovo sólo album Plux Quba (1988)“. Takto končil pred šiestimi rokmi svoj príspevok o avantgardnom portugalskom hudobníkovi Nuno Canavarrovi kolega Jirko. Dnes sa pýtam. A prečo nie? Keď si tak predstavíme tú pestrú zmes experimentálnej hudby, ktorú nám priniesli pre mnohých komerčné 80 te roky, medzi tie najlepšie môžeme zaradiť aj spomínanú platňu. Titul Plux Quba je vizitkou hudobníka, ktorý je známy svojím skutočne netradičným poňatím hudby, ktoré spája prvky ambientu, elektroniky a pozoruhodnej zvukovej koláže. Hudobný experimentátor tu používa terénne nahrávky, rôzne technicky upravené zvuky. Je tu bezbrehý náramne fungujúci eklekticizmus. Pohráva sa s rôznymi zariadeniami na zvuk, kde rôznymi metódami premení plač, aj šepot a elektronicky ho upraví.  Dnes už vieme, odkiaľ okrem iného brali inšpiráciu v svojej skoršej tvorbe Jan Jelinek, Oval, či Fennesz, majstri elektronickej hudby. Album bol, je a bude širokej verejnosti praktický neznámy. V roku 1991 ho talentovaný Christoph Heeman vytiahol z kufríka na stretnutí umelcov v Nemecku a prítomní neverili, čo počúvajú. Vďaka Jim O´Rourkemu, ktorý to počúval tiež a podal pomocnú ruku labelu, aby to vydal, vyšlo niekoľko stovák kópií. Najťažšie je túto hudbu opísať. Treba ju počuť.

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

WP2Social Auto Publish Powered By : XYZScripts.com